MODELOVANIE

Spoločne vytvorme modelárske Centrum Znalostí

Ak ste začiatočník:

Učíme sa navzájom – preto je tento projekt venovaný hlavne Vám.

Ak ste pokročilý:

Počas modelovania ste získali určite veľké množstvo skúseností o ktoré sa s nami môžete podeliť.

Ak ste profesionál:

Prešli ste veľký kus cesty a práve vy ste ten správny člen, ktorý vie tento projekt ďalej rozvýjať.

Tento článok je k dispozícii v jazyku English.

T448 0663 - úprava vlečkového "Kocúra" od MTB

Rušne radu T448.0, resp 740 sú pre mňa osobne špecifickým synonymom vlečkového posunu. Pamätám si totiž z detstva, ako sa tento stroj, v službe vtedy ešte štátneho podniku Biotika Slovenská Ľupča, objavoval na ľupčianskej stanici. O to viac som sa potešil, keď sa ku mne dostal na úpravu model tohto stroja, z limitovanej edície od firmy MTB.

Hneď na úvod je potrebné povedať, že ide len o farebnú mutáciu štandardného "Kocúra" T448/740 od MTB. O týchto modeloch (ako aj o modeloch MTB celkovo, obzvlášť v mierke H0) sa už toho popísalo naozaj dosť (najmä v negatívnom zmysle), no neodpustím si malé zhrnutie mojich dojmov. Model na mňa nepôsobil nejako výrazne zle. Vytkol by som však kvalitu povrchovej úpravy. Pôvodná farba bola na môj vkus až príliš lesklá a pôsobila, že je na model nanesená v zbytočne hrubej vrstve. Žlté pásy na čelách mali zjavné plastické olemovanie po maskovaní a na streche som dokonca v laku objavil nepatrný odtlačok prstu. Kvalita tampónovej potlače taktiež nezabodovala, keďže na podvozkoch som si symbolové šípky rázvoru viac-menej domýšľal a údaj o objeme palivovej nádrže bol natlačené rozmazane, resp. zdvojene. Jazdné vlastnosti som netestoval, osobne však oceňujem prípravu na digitál v rozhraní Plux22, čo má v porovnaní s 8 PIN-mi určite budúcnosť a ďalšie technické riešenia ako integrovaný reproduktor či pribalenú kompletnú bandážovanú nápravu na prípadnú výmenu. Modely MTB v porovnaní s konkurenciou pritom nie sú nijak lacné, skôr naopak. Cez to všetko firme MTB fandím a som rád, že je tu "domáci" výrobca, ktorý rozširuje celkovú ponuku fabrických modelov našich tratí o ktorej sme mohli pred pár rokmi naozaj len snívať. Samozrejme, môžeme sa baviť o rôznych kvalitatívnych úrovniach, ale pre modelára, ktorý si napríklad pri tomto konkrétnom rušni netrúfa na stavbu z leptu (ktorá vždy môže skončiť podstatne horšie než tento model so všetkými nedostatkami) je jeho kúpa vhodné riešenie. Samozrejme, je tu ešte možnosť stavby T448/740 z odliatku, ale tam bude kvalita finálneho výstupu pri všetkom úsilí asi najnižšia. Osobne by som uvítal, keby výrobca MTB ponúkal pri svojich modeloch aj cenovo zvýhodnené polostavebnice bez povrchovej úpravy. Spomínam si, že pri "Bardotkách" to tak bolo (v ponuke aj vo verzii "albín"), no zrejme sa to výrobcovi finančne nevyplatilo.

 

Model pred úpravou - ako čerstvo vybehnutý z výrobného areálu ČKD :)  
Nedostatky popisov - zdvojený popis na nádrži...
... a chatrná symbolika na maskách podvozkov.

Čo sa týka nejakej "upgrade friendly" úrovne modelu, v zmysle náročnosti na rozoberanie jednotlivých dielov, tak model zostal kdesi na pol ceste. V tomto smere je situácia ideálna, keď sa dá model úplne rozobrať pomocou skrutiek a rôznych ľahko dostupných "zácvakov", s úplnou absenciou lepenia. Pojazd ako taký som nerozoberal, no masky podvozkov šli pomerne ľahko dole (nastoknuté na podvozky bez nutnosti rozoberať celý podvozok ako napr. pri "Okuliarniku" od Roco) a pluhy boli chytené na skrutkách. Zábradlie bolo nastoknuté do kovového rámu a dalo sa pomerne ľahko demontovať. Navyše je z pružného plastu, čo je v tomto smere maximálne vyhovujúce a nehrozí jeho prasknutie či deformácia. Pri "skrini" rušňa to šlo len po kabínu, ktorá je k "nosovej časti" z oboch strán pevne prilepená, čo znemožňuje aj reálny prístup k demontáži zasklenia. Prasknutie plastu som určite nechcel riskovať, tak prišlo na rad kompletné detailné vymaskovanie všetkých presklených častí. Proti neželanému podfúknutiu farieb som prelepil tieto časti aj z vnútornej strany "skrine" modelu. V danom kontexte je zaujímavé riešenie uchytenie samotnej skrine na ráme modelu - pomocou kovovej spony na dne palivovej nádrže. Na sériovo vyrábaný model mi to prišlo možno trochu neštandardné, no je to efektné a funkčné. "Skriňa" rušňa má tak zo spodnej strany celkom veľký výbežok, za ktorý sa dá pri práci dobre pridržiavať.

Poďme ale k samotnej úprave. Zadanie bolo jasné, vytvoriť model čo najvernejší k originálnemu vlečkovému stroju, ktorý brázdi koľaje vlečky elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch s tým, že fotodokumentácia bude dodaná. Necítim sa byť nejaký špecialista na patinu, no určite mi dá každý za pravdu, že fotografie reálneho objektu (vozidla, budovy atď.), ktorého model má byť patinovaný je jednoducho nevyhnutnosť a zároveň aj isté uľahčenie práce.

 

Predloha modelu - T448 0663 Slovenských elektrární obsluhujúca vlečku Nováckej elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch.

Bolo tak celkovo nutné farebne doladiť pár detailov, na mieru vyrobiť niekoľko popisov a samozrejme logo Slovenských elektrární, ako aj leptané tabuľky s číslom rušňa. Model sa od reálneho stroja v niektorých detailoch líšil. Išlo najmä o usporiadanie vetracích mriežok na kapote či odlišné riešenie súčastí chladenia na streche (model má na streche žalúzie). S tým sa teda robiť veľa nedalo. Hlavné priblíženie k realite však malo byť prostredníctvom charakteristickej patiny.

Zvolil som 2 základné techniky - nanášanie farby pomocou airbrushu a nanášanie suchých pigmentov pomocou kráľa nástrojov na patinovanie, ktorým je vatová tyčinka alebo po česky uchošťouch :) Čo sa týka farebných odtieňov, využil som sadu Rust  (SPG03) od Lifecolor, ktoré na svojich stránkach odporúča aj modelársky guru mnitka. Uvedená sada obsahuje 3 odtiene hrdze v forme akrylových farieb, ako aj suchých pigmentov. Ďalej som použil bežné veci ako čierna matná Revell-ka či na brúsnom papieri "strúhaný" prach z čiernej kriedy. Pred samotným nanášaním farieb a pigmentov bolo nutné model odmastiť (použitý technický benzín) a farebne upraviť vybrané časti. Červenobiela šachovnica na pluhoch musela byť prekrytá a hrany schodíkov dostali žltý lem (odporúčam lakový popisovač Edding 750). Následne som začal v jemných vrstvách nanášať zriedenú farbu Lifecolor, odtieň UA 907 (Burned rust) imitujúc spád prachových a hlavne hrdzavých častíc, ktoré sa hromadia najmä na všetkých vodorovných plochách, teda na streche, výstupkoch "skrine" a na ráme (tzv. ochozoch) rušňa. Nanášaním farby boli zasiahnuté aj madlá v čelných častiach. Niektorá z nich bolo následne nutné jemne začistiť, čo malo imitovať ich časté používanie. Okolie výfuku na streche bolo ešte doladené airbrushom s čiernou matnou Revell-kou.

Strešné partie reálnej predlohy a na 87 násobnej zmenšenine :)

Horizontálne plochy reprezentuje ešte dominantný "ochoz" okolo celého rušňa, ktorý bolo po prvotnom poprašku potrebné taktiež ešte doladiť. Pôvodný svetlo šedý náter bol takmer úplne prekrytý tmavohnedým odtieňom. Na fotografii predlohy sú však zjavné olejové škvrny v blízkosti uloženia motora, či svetlejšie odtiene hrdzavých nánosov na opačnej strane a v blízkosti žalúzií chladenia. Išlo teda opäť o aplikáciu čiernej Revell-ky (efekt začiernenia) s následným zatieraním prostredníctvom lesklého laku Tamya, čo vytvorilo mastný efekt olejových škvŕn. Obdobne bol vytvorený aj efekt zatečenia na palivovej nádrži. Na ostatné časti "ochozu" boli jemným štetcom nanášané suché pigmenty Lifecolor v odieňoch PG 108 (Oxidation state) a PG 109 (Weathering marks).

Originál, model počas úpravy a vo finále.

Presunieme sa k zvislým plochám.V tomto prípade išlo o podstatne menšie "zašpinenie". Je nutné zamerať sa na miesta, kde sa to môže usadzovať so stále citeľným smerom stekania vody. Navyše všetky plochy by mali mať oproti pôvodnému stavu takpovediac ošumelejší vzhľad. Bežne sa tento efekt docieľuje nástrekom tzv. filtrov, osobne som však zvolil iný postup. Išlo čiste o nanášanie suchého pigmentu PG 107 (Eroding burned rust) od Lifecolor. Ide o nesmierne jemné prachové pigmenty, ktoré prilínajú aj k lesklým povrchom. Pomocou štetca a stierania vatovou tyčinkou som vytváral požadovanú úroveň zašpinenia. Stieraním pigmenty zanášame do rôznych zárezov a vybratí, na rôzne výstupky, no je ich možné rozotrieť aj po hladkých povrchoch. Túto metódu možno odporučiť aj pre začiatočníkov. V prípade pochybenia stačí pigmentovanú plochu navlhčiť a utrieť či celý model umyť vodou. To smeruje ku skutočnosti, že takto pigmentovaný model (ak sme s výsledkom spokojní) je nutné následne stabilizovať, proti neželaným oterom, čo vyriešime nástrekom jednej či dvoch tenkých vrstiev matného, prípadne polomatného laku. Pigmentované plochy pri tom nepatrne stmavnú. Takýmto spôsobom som upravil boky "skrine", ako aj bočné časti rámu rušňa.
U tohto modelu boli problémové plochy najmä imitácie vetracích mriežok na bokoch "skrine". Ich plastičnosť sa dosť strácala (zrejme v dôsledku hrubej vrstvy prvotného nástreku modelu) a ich "zapatinovanie" tak bolo pomerne problematické.

 

Predloha - charakteristický hrdzavo-hnedý prach sadá na všetky výstupky, no vytvára povlak aj na hladkých zvislých plochách.
Problémové vetracie mriežky ...  
... kabína a jej "okolie"...
... celkový pohľad.

Ešte spomeniem úpravu masiek podvozkov a pluhov, ako samostatne demontovaných častí. U masiek podvozkov som dal pôvodný chabý tamponprintový odtlačok o šírke rázvoru dole a nahradil som ho na mieru vyrobeným decalom, s údajom o rázvore vrátane označenia podvozku s číslom rušňa. Naneseniu decalu predchádzalo natretie imitácie gumo-kovových stĺpikov na čierno a vyššie popisované techniky patinovania zavŕšené lakovou fixáciou. V porovnaní s predlohou mohla byť  úroveň celkového zašpinenia možno o trochu vyššia. Pluhy boli patinované len pomocou airbrushu s odtieňom UA 907 (Burned rust) od Lifecolor. Pôvodné zábradlie bolo dosť lesklé, šlo teda streknúť na matno s pokusom o naznačenie odrenín na častiach zábradlia v okolí schodíkov.

Upravené masky podvozkov a pluhy demontované ...
... a osadené. 

Doplnenie popisov pomocou decalu spočívalo v usadení malých nápisov na spodnej strane kabíny, v doplnení výstrah pred elektrickým napätím, no najmä v doplnení loga dopravcu, teda Slovenských elektrární. Logo som musel najskôr sám graficky navrhnúť a veľkostne parametrizovať s využitím programového prostredia Adobe Photoshop. Následne som to spolu s ostatnými podkladmi zaslal modelárskemu kolegovi Honzovi Rosenauerovi, ktorý sa postaral o doplnenie podkladov a tlač decalu v štandardne špičkovej kvalite. V kontexte nanášania decalov je nutné upozorniť, že boli umiestňované až po hlavnej fáze patinovania, teda na patinovaný a prelakovaný model. Až následne boli decaly jemne zašpinené (najmä logo dopravcu na čele rušňa) a samozrejme prelakované. Ak by boli decaly nanesené pred patinovaním, pri práci s pigmentami by dochádzalo k zvýrazňovaniu a neželanému olemovaniu nosnej vrstvy, resp. fólie decalu.

K dotvoreniu výsledného vzhľadu samozrejme nesmeli chýbať tabuľky s reálnym číslom rušňa, ktoré vyrobil pán Banko. Pri leptaných tabuľkách ešte spomeniem osadenie pribalených výrobných štítkov a loga ČKD. To však bolo potrebné farebne upraviť, keďže bolo na červenom, nie na modrom podklade. Od oka som namiešal modrý odtieň zodpovedajúci približne farbe rušňa, strekol tým leptané logá a po zaschnutí prebrúsil jemným brúsnym papierom (zrnitosť 2000), čím vzniklo logo na modrom podklade. So štandardných doplnkov boli na model ešte osadené súčasti ťažného ústrojenstva, ktoré bolo nutné farebne upraviť a jemne zapatinovať, aby spadali do vzhľadového konceptu rušňa. Zároveň boli vzduchové hadice skrátené, keďže rušeň bude nasadený v aktívnej posunovacej službe v blízkosti pôsobenia svojho reálneho vzoru :)

Na záver prikladám ešte pár celkových záberov na dokončený model.


 


 


 


 


 


 


Dátum publikovania: 24. november 2016 · Autor: Matej Masný (odkaz na pôvodný zdroj)