Železničné modelárstvo je súhrnný názov pre tie modelárske činnosti, ktorých cieľom je realistické napodobenie objektov, ktoré majú priamy vzťah k železnici. S tohto vyplýva že ide o rozsiahlu modelársku činnosť - čo sa týka námetu, rozsahu práce, vedomostí, projekčných a pracovných zručností.

Základné rozdelenie žel. modelárstva

Modely koľajových vozidiel	Modely hnacích vozidiel	Lokomotívy, motorové vozy, ostatné vozidlá s vlastným pohonom
	Modely hnaných vozidiel	Vagóny
Modely železničných stavieb	Želez. budovy	Stanice, zastávky, hradlá, stavadlá, strážne domy, sklady, depá
	Traťové stavby	Mosty, priepusty, tunely, nadjazdy,steny
	Prevádzkové stavby	Točne, presuvne, žeriavy, jamy na popol
Modely mechanických a elektr. zariadení	Koľajové zariadenia	Modely výhybiek, koľ. bŕzd, zarážadlá, výkolajky
	Návestné a zab. zariadenia	Návestidlá, závory, zabezpečovacie systémy podľa skut. prevádzky
Komplexné modely	Modelové koľajisko	Všetky modelové komplexy koľajiska
	Modulové koľajisko	Časť modelového koľajiska

Mierky používané v žel. modelárstve:

Ozn.	Mierka	Rozchod
Z	1:220	6,5 mm
N	1:160	9 mm
TT	1:120	12 mm
H0	1:87	16,5 mm
O	1:48(45)	32 mm

Epochy  modelovej železnice

Epocha I.	Od roku 1835 do konca 1. sv.vojny (do roku 1920)
Epocha II.	Od konca 1.sv. vojny do konca 2.sv. vojny (1920 -1945)
Epocha III.	Od konca 2. svetovej vojny do roku 1970
Epocha IV.	Od roku 1970 do roku 1990
Epocha V.	Vozidlá v aktuálnom farebnom prevedení od roku 1990

Obor železničnej prevádzky

Prevádzka na šírej trati	Väčšina kolajiska je vyčlenená šírej trati, vlakové súpravy sú odstavené v skrytej stanici. Môžu sa postaviť aj 2 nezávislé trate.
Prevádzka medzilahlej stanice.	Väčšina kolajiska je vyčlenená prevádzke na stanici, kde sa vlaky križujú, zostavujú, posunujú, atď.
Prevádzka dvoch medzilahlých staníc.	Vačšie priestorové nároky, pričom stanice môžu byť rôzne - čo sa týka napr. charakteru nakládky, zastavovania vlakov, atď..
Prevádzka koncovej stanice	Zjednodušená varianta medzilahlej stanice. Na koncových staniciach býva pritom aj malá výhevňa alebo depo. Môže byť aj vlakotvorná. Mala by mať výjazd na trať na jednom zhlaví, a kôli vráteniu súprav by mala mať aj skrytú stanicu.
Odbočná trať	Zjednodušená varianta koncovej stanice, kde väčšinu kolajiska tvorí trať, skrytá je buď hlavná trať alebo stanica, takisto aj koncová stanica. Prevádzka je veľmi podobná koncovej stanici.
Trať bez skrytej stanice	Najjednoduchšia varianta bez skrytej stanice, môžu tu byť zastávky alebo hradlá.
Lesná železnica	Vačšina krajinky tu tvorí takisto trať, pričom veľká časť je vyčlenená prírodným záležitostiam. Prevádzka je pomerne jednoduchá, na väčších komplexoch LŽ /ČHZ, PLŽ, HLÚŽ/ bola aj riadená doprava /stanice, hlásnice, ponuka vlakov../. Niektoré LŽ boli porovnatelné s normálnymi traťami /mosty, zárezy,.../.
Polná železnica	Podobne ako lesná železnica, prevádzka je však ešte jednoduchšia, iba minimálne alebo žiadne  zabezpečenie s menším počtom vozidiel. Takisto trať bola vedená väčšinou veľmi jednoducho, bez väších stavieb.
Vlečka	Pobobne ako koncová trať, vlečkové súpravy poprípade ich posun alebo zaústenie do stanice.
Komplex vlečiek v podniku	Zložitejšia varianta, veľa preistoru je venovaného samotnému podniku, továrni (železiarne, uholné elektrárne, cementárne, uholné sklady, píly, chemické továrne, bane a ich železnice väčšinou veľkých rozmerov presahujúcich aj menšie miestne trate ...).
Električková trať	Električková trať vo velkomeste s veľými mestkými domami a stavbami.

Námet koľajiska

Priestorové moznosti

Námet kolajiska závisí vo veľkej miere od priestorových možností. Od tohto sa bude odvíjať všetko ostatné -či  to bude hlavná alebo vedlajšia trať, úzkorozchodná trať, priemyselný komplex, depo,či bude prevládať skôr stanica,alebo viac priestoru zaberie šíra trať,atď....Takisto od tohto sa odvíja aj mierka. Pri menších priestorových možnostiach by bolo nereálne postaviť hlavnú dvojkolajnú trať s malými polomermi oblúkov. Na tú treba mať k dispozícii veľkú miestnosť. 1 km trate je v mierke H0 -11,5 m, pri TT -8,3 m. Pri dĺžke medzistaničného úseku aspoň 2 km by sme potrebovali 23 m dĺžky.  Dĺžka staničných kolají na hlavnej trati má v skutočnosti málokedy menej ako 700 m čo je 8/5,8 m  H0/TT.  Dokopy 31/23 m (!) v H0/TT. Ak zminimalizujeme toto usporiadanie (dĺžku trate + stanice) do min. prípustných rozmerov, tak stále by sme potrebovali až 20/14 m  H0/TT celkovej dĺžky kolají. Na takýchto tratiach sú väčšinou oblúky väčších polomerov. Min. prípustné oblúky ( aspoň vo viditeľnej časti kolajiska), by mali byť aspoň R4 (18.9 " - 48 cm) poprípade až R5 (21,4 " - 54,3 cm).

Pri menších priestorových možnostiach, je lepšie projektovať iba jednokolajnú trať. Na takýchto tratiach sa často nachádzajú malé stanice,niektoré s dĺžkou kolají iba do 500 m - 5,7/4,1m  H0/TT. Dĺžka medzistanicného úseku postačí aj menej ako 2 km. Pri dĺžke 1  km a pri malej stanici (nákladisku) si vystačíme s dĺžkou do 15/11 m H0/TT. Pritom kolajisko bude pôsobiť reálnejšie, keď použijeme menšie polomery oblúkov a kratšie stanice.

Epocha je dôležitá hlavne pri výbere a obchodnej ponuke  kolajových vozidiel. Pri krajinke má menší význam, pretože mnohé stavby sa vyskytovali vo viacerých obdobiach. Napr. vačšina tehlových stavieb -depá, stavadlá, vodárenské veže, sklady.. Ďalej aj mnohé stanice, poprípade rôzne budovy (železničné, neželezničné) v ich okolí. Výhoda je aj to že sú podobné nemeckým, ktorých je na trhu dosť. Menší problém je u našich továrenských vozidiel v epoche V. Od roku 1990 sa vystriedalo viac žel. spoločností (ČSD,ŽSR,..), a čo je dôležitejšie, viac  náterov (unifikovaný ČSD, neskôr ŽSR náter podľa továrenského originálu,....). Podla tohto členenia sa možu prevádzkovať spolu napr. 781 a 813. Toto je síce možné aj dnes (aj keď len múzejne), ale ak je 781 ČSD tak je to nemožné, takisto aj ŽSR. Týka sa to viacerých dávnejšie vyhynutých rád napr: 775, 776, 735, 725, 720, 726, 140, 820, 830, 850 ,... + čo je najhoršie - všetky parné loko. Ešte pri epoche ŽSR to je ako tak možné, lebo do cca. r. 1998 - 2000 boli ešte parné loko. ako vykurovacie kotle v depách Lučenec, Filakovo, Plešivec (do 2005), Tr. Teplá. Ak aj prehliadneme logá spoločností, tak problémy robí náter - takisto je nemozné 753 v unifikovanom nátere + osobné v Blonski.  Najvýhodnejšie je ŽSR, ktorých vozidlá boli prevádzkované spolu s ČSD vozidlami ako aj zo ZSSK. Čize napr. lokomotíva v unif. alebo aj novšom továrenskom nátere vozila osobné vagóny ŽSR s bielymi pásikmi. Ponuka továrenských vozidiel ŽSR  je ale čoraz menšia. Pokiaľ nie sú modely ŽSR (pomerne velká ponuka bola od f. ROCO), treba sa rozhodnúť medzi ČSD alebo ZSSK (Cargo) alebo prerábaním továrenských vozidiel. Epocha ČSD trvala pomerne dlho,preto sa tieto vozidlá budú ešťe vyrábať

 

Usporiadanie kolajiska, trate

Tvar samotného kolajiska je ovplyvnený nielen priestorovými možnosťami ale aj prístupom k jeho častiam. Pokiaľ sú obmedzené priestorové možnosti a kolajisko bude rozložené po obvode stien miestností, nesmie byť moc široké koli prístupu k vzdialenejšej časti. Vtedy je výhodné uvažovať tvar U alebo L, poprípade štvorec s výrezom v strede. V tomto prípade je lepšie projektovať horskú trať, aby vzdialnejšia časť bola položená vyššie. Vo väčšej miestnosti sa dá realizovať prístup z viacerých strán, je tam lepší prístup dovnútra. Samotná krajinka može byť širšia, trať može byť aj v rovine.  V domácich podmienkach sa dá len tažko urobiť model väčšej časti  skutočnej trate, lepšie je sústrediť sa len na nejaký kratší úsek. Napr. niektoré úseky na už spomínaných tratiach - stanica Uľanka, otočenie trate o 180 ' s dvoma tunelmi a kamenný viadukt  by sa dalo spravit v menšom prevedení  na rozmeroch H0 3,5 x 1 m. Ďalší príklad je telgártska slučka + viadukt - slučka pri polomere R3 by sa vošla do rozmerov 1,5 x 2 m.

Oblúkové kolajivo firmy Roco H0

Hobby Line 2,5 mm		Roco Line 2,1 mm		Geo Line 2,1 mm
R2	14,1″r 35,7 cm	R2  30˚	14,1r 35,7 cm	R2 30˚	14,1r 35,8 cm
R3	16,5r 41,8 cm	R3	16,5r 41,8 cm	R3	17,1r 43,4 cm
R4	18,9r 48 cm	R4	18,9r 48 cm	R4	20,2r 51,1 cm
R5	22,5r 57 cm	R5	21,4r 54,3 cm	GB2 22,5˚	19,8r 50,2 cm
R6	25,2r 63,8 cm	R6	24r 60,8 cm	R2 7,5˚	14,1r 35,8 cm
		R9 15˚	32,6r 82,6 cm	R3 7,5˚	17,1r 43,4 cm
		R10 15˚	35r 88,8 cm
		R20 5˚	77,4r 196,2cm
		R3 1/4 7,5˚	16,5r 41,8 cm

---

Dátum publikovania: 30. októbra 2016 · Autor: Vlado (odkaz na pôvodný zdroj)